Nemôžem tomu uveriť konečne máme bytík. Po márnom pol ročnom hladaní, som pred mesiacom vzdala našu námahu a raz pri "úplne náhodnom" stretnutí s Kubom som mu medzi rečou utrúsila, že hľadáme nejaký byt a chlapec sa chytil. Vedela som, že bývali možu byť predsa len na niečo dobrí:) Kubo je predsa len v Blave nejaký ten piatok a znamosti sú znamosti, myslím, ze naše nesiahali tým jeho ani po malíček. V piatok mi Kubo zavolal, že sa mu niečo podarilo nájsť s Kim, Mel a ja sme možno asi ani nedýchali.
Je proste úžasny. Teda ten byt :) Trojizbový, s balkónom, hneď za rohom shop... Ideálne. Aj keď sa mi veľmi nepozdáva, že Kubo bude zase vedieť kde ma môže najsť a to som si sľubovala, že naňho už definitívne zabudnem, ale zabudanie je asi až na druhom mieste. Baby by ma asi zabili keby som to udala ako dovôd, že tam nechcem isť. Všetko je lepšie ako zatuchnutý, špinavý intrák s papierovými stenami.
S babami tam pozajtra planujeme prvú noc, fest sa teším. Aj keď tam je dokopy momentalne len kuchynská linka, zariadene vécko a kupeľna. Späť prvú noc vo svojom vlastnom byte aj keď s perinami na karimatkach môze mať svoje čaro:)
Už len podpísať nejaké papiere a hor sa na nákupy do Ikei.
Komentáre